Tovar na sklade  |  Doprava zadarmo nad 40 €  |  30 dní na vrátenie tovaru

JANTÁR až k vám

O jantári sa toho už napísalo, ale viete čo to jantár vlastne je? Odkiaľ pochádza, ako vznikol či aká je technika ťažby jantáru? Trošku si tom v skratke povieme. Pred niekoľkými miliónmi rokov, ako stekala živica treťohorných borovíc do mora, viazala na seba rôzne organizmy a zreagovala s morskou vodou. Nastala chemická reakcia a živica sa premenila na kameň čiže jantár. Podľa toho, čo na seba živica naviazala sa tvorilo zároveň prírodné zafarbenie jantáru. Tzv. morská pena je krásny a veľmi vzácny biely alebo inak nazývaný mliečny jantár. Takáto živica prišla do styku s organizmami len minimálne a jej stečenie do mora prebehlo veľmi rýchlo, preto si uchovala bielu farbu. Naopak čierny jantár vznikol, keď živica naviazala veľké množstvo organizmov. Ale ako vznikol zelený, či červený jantár, tak to si povieme neskôr pri spracovaní jantáru.

Najväčšie náleziská jantáru sú na pobreží Baltického mora, na polostrove Sambian v Rusku, v zálive meste Gdaňsk v Poľsku až k polostrovu Hel. Takisto aj na západnej Ukrajine v Ľublinkom regióne. Modrý jantár zase nájdete na Sumatre.

Ako Baltický jantár (Succinite) na svete existuje viac ako sto ďalších typov fosílnych živíc. Najstarší z nich sa nachádzajú v horninách skál (spred 230 miliónmi rokov), a hmyz žijúci v dobe dinosaurov možno nájsť v kriedových živiciach pred cca. 120 milióny rokov. Jantár bol už v dobe paleolitu používaný ako dekoratívny kameň. Baltický jantár nie je len drahokam, to je tiež svedok života najmenej 40 miliónov rokov. Inklúzie malých zvierat a fragmenty rastlín sú skvelým materiálom pre výskum pre paleontológov, a predmetom záujmových obdivovateľov a zberateľov. Niektoré z týchto inklúzii zachovaných v nezmenenej forme trojrozmernej môžeme študovať tak dôkladne ako organizmy žijúce dnes. Viete, že aj veľkofilm Jurský park bol inšpirovaný komárom, ktorý bol zachovaný práve v jantári?

Jantár sa kedysi ťažil zbieraním zachytávacích sietí z mora alebo na pobreží. Časom vznikali bane, ktoré sa špecializovali na ťažbu jantáru. Jantár sa momentálne nachádza v niekoľko metrovej hĺbke a prostredníctvom strojov je s vodou vháňaný do potrubia a vyplavovaný na povrch.

V šperkárstve sa používa nielen prirodzená krása jantáru, podobne ako zafíry a iné kamene sa podrobia tepelnému spracovaniu. Súčasný klenotníci dosiahnu transparentnosť, koňakovú farbu alebo tzv „Váhy“ pomocou autoklavov a tepelných pecí. Tak sa dosiahne aj krásna červená farba.

Vzácne sú tzv. platne jantáru, ktoré pochádzajú rezaním z veľkých kusov jantárových nugetov.

Najlepší výrobcovia šperkov dokážu vytvoriť úchvatné jantárové šperky v kombinácií so striebrom, zlatom, drevom alebo kožou. Známe sú dokonca limitované jantárové kolekcie so slonovinou z Mamuta. Každý kus šperku je originálny, pretože jantár s úplne rovnakým zafarbením a štruktúrou nenájdete v dvoch naoko podobných šperkoch. Aj preto sú jantárové šperky tak žiadané. No, kto by nechcel nosiť originál? Zladiť kolekciu s rovnakým odtieňom jantáru je neraz komplikované pre jeho neopakovateľnú štruktúru a farebnosť.

Jantár je tak všestranne použiteľný polodrahokam, že umelci rok čo rok vytvárajú impozantné kúsky hodné obdivu ako sú sochy, hodiny, či iné predmety trvalej hodnoty. Jedinečným prvkom, kde sa používa jantár ako dekoratívny kameň sú jantárové svietidlá. Kto chce vlastniť originálny a neopakovateľný bytový doplnok nech siahne po jantárovej lampe. Každý kúsok jantáru je iný, precízne opracovaný a ručne vkladaný do nádhernej mozaiky.

Jantár prejde naozaj dlhú cestu, kým sa dostane k vám ako graciózny jantárový šperk alebo jantárová socha. Jeho krása je očarujúca a hodnota trvalá.